Nedávno sme si priblížili výkonný nemecký stíhač tankov Nashorn. V tomto článku sa pozrieme na jedného z najväčších konkurentov na tomto tiere, ktorým je sovietsky stíhač SU-100. Stroj, ktorý bol nasadený v druhej svetovej vojne, používal sa však aj dlho po jej skončení.

História

Boje na východnej fronte pre Nemecko znamenali strety s výkonnými sovietskymi tankami ako T-34 a KV-1. Na to odpovedalo vývojom silnejších a výkonnejších strojov, ktoré ich mali zastaviť. Proti pokročilým tankom ako Panther či Tiger II už bežné sovietske zbrane nestačili. Na boj s najnovšími nemeckými vozidlami na východnej fronte bolo vytvorených viacero nových strojov, medzi nimi aj stíhač tankov SU-100.

SU-100_1943_at_Sapun-Gora

Pre nový stroj bol zvolený overený podvozok zo stredného tanku T-34, rovnako ako väčšina použitých dielov. Tento postup sa osvedčil aj pri stíhači tankov SU-85. Vývoj stroja pod označením SU-100 (Samokhodnaya Ustanovka, číslo 100 reprezentovalo kaliber dela) začal v prvej časti roku 1944. Prvé dva prototypy boli pripravené na testovanie už v marci (březnu) 1944. Po úspešnom testovaní začala sériová výroba v septembri (září) tohto roku a stroj bol veľmi rýchlo zaradený do armády.

Už na prvý pohľad bol stroj podobný tanku T-34, odlišoval sa nadstavbou, v ktorej bol inštalovaný 100 mm kanón D-10S. Predný pancier dosahujúci hrúbku 75 mm bol sklonený, boky vozidla boli však kolmé. Vzhľadom na takúto inštaláciu bolo pri paľbe na nepriateľské ciele potrebné otáčať celým vozidlom. Posádku stroja tvorili 4 členovia: veliteľ, strelec, nabíjač a vodič.

SU-100

Hlavný kanón mal k dispozícií 33 kusov streliva, ktoré boli rozdelené na protitankové a výbušné. 100 mm delo D-10S si dokázalo poradiť takmer s akýmkoľvek nepriateľským tankom, SU-100 sa preto rýchlo stal obľúbený u jeho posádok. Výhodou bol aj pomerne nízky profil a veľmi dobrá priechodnosť terénom. Stroj nebol vybavený žiadnym guľometom pre ochranu proti nepriateľskej pechote či lietadlám. Preto boli tieto vozidlá často nasadzované ako podporné, prípadne im asistovala pechota. Pohyb zabezpečoval motor V-2-34M s výkonom 520 koní. Vďaka nemu dokázalo vozidlo dosiahnuť maximálnu rýchlosť 48 km/h a dojazd činil 320 km. Veľmi časté bolo pridávanie nádrží s palivom k zadnej časti vozidla pre zvýšenie času jeho bojovej prevádzky.

Self-propelled_artillery_SU100_in_Brest_Fortress

Výroba tohto stíhača tankov pokračovala aj po druhej svetovej vojne. V Sovietskom zväze bola ukončená v roku 1947, naďalej sa však stroje vyrábali napríklad v Československu (to až do roku 1957). Celkovo sa vyrobilo minimálne 2335 kusov tohto stroja (zdroje sa rôznia). Stíhače tankov SU-100 si okrem druhej svetovej vojny zabojovali aj v Kórei, Vietname, Egypte a ďalších konfliktoch až do skončenia studenej vojny.

SU-100 v hre

Na svojom tiere patrí tento sovietsky stíhač tankov medzi najpopulárnejšie vozidlá. Jednou z jeho najväčších predností je výzbroj. Okrem vyššie spomínaného 100mm dela D-10S je možné používať aj delo 122 mm D-2-5S (práve to používa väčšina hráčov). 100mm kanón ponúka lepšiu presnosť, čas mierenia, rýchlosť streľby aj DPM. 122mm kanón disponuje na tomto tiere druhým najväčším poškodením na jeden výstrel (prvenstvo si drží prémiový SU-100Y), 390 bodov dokáže na jeden výstrel často zničiť vozidlá nižších tierov. Výhodou je aj nízky profil a teda dobré hodnoty kamufláže. Sklonený čelný pancier je hrubý len 75 mm, efektívna hodnota je 110-120 mm. Stroj má vysokú maximálnu rýchlosť (50 km/h) a dokáže sa aj rýchlo otáčať. Medzi nevýhody patrí len 580 HP a dohľad, ktorý dosahuje v základe 350 m.

Zdroje:
Bližší pohľad na SU-100
Ohodnoťte tento článek!
5 (100%) 5 hlas/ů

4 KOMENTÁŘŮ

  1. Zamňa je to kvalitný stíhač tankov spolu s JagdPantherom a SU-122-44.

  2. Jeden z mojich najoblibenejsich a moja jedi prava Kolobanovka bola vybojovana prave s tymto tankom…..a navzdory odporucaniam pouzivam 100mm delo.

  3. Pro upřesnění: rychlost 48 km/h, respektive 48,3 km/h odpovídá pouze výkonu 400 koní. Výkon 520 koní, respektive 527 koní je dosažen při 1935 ot/min, což odpovídá rychlosti vozidla 55 km/h. Motor ve skutečnosti mohl být vytočen až na 2500 ot/min při výkonu asi 550 koní (odhad z grafu motorové charakteristiky), kdy bylo možné dosáhnout při přímé dlouhodobé jízdě na vhodném povrchu maximální rychlosti 71 km/h bez další výkonové rezervy. Na běžné silnici bylo možné s vozidlem dosáhnout rychlosti kolem 60 km/h. Rozsah rychlostí 59,7 km/h až 65,4 km/h odpovídá otáčkám 2100 až 2300. Tyto údaje platí i pro T-34/76 vz. 43 a T-34/85. Občas lze najít v literatuře údaj o různých maximálních rychlostech v závislosti na převodovce.

  4. Dost často se uvádí, že se starší převodovkou se 4 stupni bylo možné dosáhnout 48 km/h nebo 50 km/h (v závislosti na zdroji), kdežto s novější převodovkou s 5 stupni 55 km/h. Je to nesmysl a neznalost autorů, protože obě převodovky mají na posledním stupni stejný převodový poměr a liší se v převodovém poměru na prvním stupni. … Pro WittmanSVK: prosím, neber to osobně, protože chyba je na straně těch, kteří vytvořili zdroje, ze kterých se běžně čerpá.

Comments are closed.