Z bohatého amerického technologického stromu sme si už priblížili históriu niektorých vozidiel. Stále tu však zostali kúsky so zaujímavou históriou, aj keď sa nikdy nedostali do výroby. Takýmto vozidlom je aj americký stredný tank T69 na tiere VIII. Vozidlo, ktoré bolo dôležitým krokom pri testovaní oscilačných veží a zásobníkov v USA.

História

Po skončení druhej svetovej vojny, v 50. rokoch pracovala americká armáda na modernizácií svojho tankového arzenálu. Starnúce stredné tanky M4 Sherman boli nahrádzané novšími. Jedným z projektov, na ktorom sa pracovalo bol stredný tank T42, ktorý slúžil ako základ pre neskorší T69. Charakteristickými vlastnosťami projektu stredného tanku T69 boli najmä použitie oscilačnej veže a zásobníku. Okrem tohto stroja si našli využitie aj v projekte ľahkého tanku T71 či ťažkých tankov T57 a T58.

t69a

Začiatok vzniku tohto stroja bol stredný tank T42. Po požiadavke na funkčný zásobník pre 90mm delo sa začalo pracovať na novej veži, v ktorej by ho bolo možné inštalovať. Po testovaniach a úpravách bola nakoniec v roku 1955 nová veža osadená na existujúci podvozok stroja T42. Jej profil bol značne sklonený pod rôznymi uhlami, čo zvyšovalo efektívnu hrúbku pancierovania.

t69d

Oscilačná veža niesla 90 mm delo T178, ktoré bolo na konci ukončené úsťovou brzdou a používalo aj ejektor hlavne umiestnený tesne za úsťovou brzdou. Delo dosahovalo maximálnu eleváciu 15 stupňov a maximálnu depresiu -9 stupňov. Pre kanón bol k dispozícií zásobník na 8 nábojov s revolverovým systémom nabíjania, pričom bolo možné používať AP, HEAT a HE muníciu. Pri paľbe len jedného typu dosahovala kadencia až 33 striel za minútu, v opačnom prípade klesla na 18 striel za minútu. Pri preprave vozidla bola veža otočená dozadu a delo bolo zachytené v prepravnom držiaku na ľavej časti nad motorovým priestorom.

t69b

Posádka vozidla pozostávala zo štyroch členov, tvorili ju vodič, strelec, nabíjač a veliteľ tanku. Pre posádku vozidla boli k dispozícií štandardné poklopy pre prístup do a z vozidla. Zaujímavosťou bola schopnosť zdvihnúť celú strechu veže pomocou hydrauliky až takmer na 90 stupňov. Vďaka tomu sa značne zjednodušil prístup k delu, munícií či vybaveniu vo veži.

Okrem hlavného dela disponoval stroj protilietadlovým guľometom kalibru .50, ktorý bol nainštalovaný na veži a koaxiálnym guľometom kalibru .30 inštalovaným vľavo od dela. Pancier na podvozku vozidla dosahoval v prednej časti 101,6 mm. Pohyb zabezpečoval benzínový motor Continental AOS 395, ktorý produkoval 500 koní. Vozidlo s ním dokázalo vyvinúť maximálnu rýchlosť 66 km/h. Odpruženie zabezpečoval systém torzných tyčí.

t69cStroj bol testovaný od roku 1955, vyskytovalo sa však viacero zlyhaní jednotlivých súčiastok. Aj na základe týchto problémov bol stroj klasifikovaný ako nevhodný pre armádne účely a projekt bol ukončený v roku 1958. Vývoj vozidla však priniesol dôležité poznatky pre konštruktérov. Tie využili neskôr pri vývoji tanku T54, pričom variant T54E1 využíval tiež oscilačnú vežu a zásobník. Vyrobené vozidlo T69 sa zachovalo až do dnešných dní a je ho možné vidieť v múzeu NACM v USA.

V hre

T69 nepatrí na svojom tiere medzi najpopulárnejšie vozidlá. Jeho hlavnou výhodou je dobrý dohľad a depresia -9 stupňov pri oscilačnej veži a zásobníku na 4 náboje. Stroj má však nízku základnú prieraznosť (181 mm s AP nábojmi). 90mm delo neoplýva presnosťou (0,38) ani rýchlym časom mierenia (2,9 sekundy). Maximálna rýchlosť je solídnych 51,5 km/h, túto výhodu ale znižuje motor s pomerne slabým výkonom, pri ktorom je pomer výkon/hmotnosť 16,26 koní na tonu. Pancier vozidla využíva najmä sklon, v niektorých miestach môže odraziť, no nedá sa na to úplne spoliehať.

Zdroje:
Bližší pohľad na T69
Ohodnoťte tento článek!
5 (100%) 6 hlas/ů

6 KOMENTÁŘŮ

  1. V současný metě je to dost smutnej tank, navíc mu dost ponerfovali HEAT pene z 300 na 250.

    • S tím chováním děla co má teď by si tech 300 pene zasloužil 😀

Comments are closed.