Bližší pohľad na T-10
Wargaming sa už dlhodobo snaží o to, aby bol sovietsky technologický strom poriadne bohatý a skutočne sa mu to darí. Jedným zo starších tankov, ktoré v ňom na tiere IX nájdeme je aj ťažký tank T-10. Stroj, ktorý bol premenovaný z ťažkého tanku IS-8 podobne ako tomu bolo aj v realite.
História
Ťažký tank T-10 môžeme považovať za vrchol série ťažkých tankov “Josef Stalin”, stroj totiž prekonal svojich predchodcov a stal sa posledným produktom série. Tento ťažký tank používal nové 122mm delo a pri jeho konštrukcií boli využité skúsenosti získané z vývoja predchádzajúcich modelov. Pôvodné označenie tanku bolo IS-8, po smrti Stalina v roku 1953 bolo toto označenie zmenené na T-10.
T-10 je už na prvý pohľad veľmi podobný so svojimi predchodcami v sérií tankov IS (Josef Stalin). Charakteristickými znakmi sú okrúhla veža umiestnená v prednej časti prudko skoseného podvozku do tvaru klinu podobne ako na tanku IS-3. Pancier podvozku je ale hrubší a celkovo sa podvozok predĺžil (obsahoval 7 pojazdových kolies namiesto 6 u IS-3). V novej veži tanku bolo umiestnené výkonné delo a tank dostal aj výkonnejší motor. Posádka tanku pozostávala zo štyroch členov a tvorili ju vodič, strelec, veliteľ a nabíjač. Stroj disponoval pomocným nabíjacím mechanizmom, ktorý pomáhal nabíjačovi tým, že zasunul náboj do záveru. Pohyb tanku zabezpečoval naftový motor s výkonom 700 konských síl. S ním dosahoval maximálnu rýchlosť 42 km/h a dojazd činil 250 km.
Počas vývoja tohto tanku vzniklo viacero jeho verzií. Od T-10A a T-10B, ktoré priniesli menšie vylepšenia (vylepšená stabilizácia dela) až k finálnej verzií T-10M, ktorá bola vyzbrojená dlhším delom M-62-T2 kalibru 122 mm s masívnou úsťovou brzdou i ejektorom hlavne. Okrem toho dostal tank pri modernizácií aj NBC (nukleárnu, chemickú, biologickú) ochranu, infračervené snímače pre nočné videnie a modernizované ťažké guľomety. Zvýšila sa aj jeho pohyblivosť vďaka silnejšiemu motoru V-12-6 s výkonom 750 koní.
Stroje boli nasadené v samostatných plukoch ťažkých tankov, ktoré mali plniť variabilné úlohy. Výroba tanku začala v roku 1952 a skončila až v roku 1966, pričom sa vyrobilo približne 8000 kusov v rôznych verziách. Tank sa dostal aj do ďalších krajín, príkladom sú Sýria či Egypt. Jednalo sa zároveň o posledný ťažký tank zo sovietskej dielne. Koncept pomalých a dobre opancierovaných ťažkých tankov upadol v prospech záujmu armády pre mobilnejšie stredné tanky.
V hre
T-10 ponúka na ťažký tank veľmi dobrú pohyblivosť. Maximálna rýchlosť dosahuje nadpriemerných 50 km/h a pomer výkonu motora na hmotnosť je 15.08 koní na tonu. Rovnako sa stroj aj svižne otáča, rýchlosť otáčania podvozku je 32 stupňov za sekundu a veže 26 stupňov za sekundu. Na svojom tiere okrem toho dosahuje medzi ťažkými tankami druhé najlepšie DPM a má dohľad až 400 m.
Čo sa týka pancierovej ochrany, veža je kvalitne opancierovaná, o podvozku to ale neplatí. Podvozok je síce efektívne sklonený do tvaru “V”, pancier na ňom v prednej časti ale dosahuje len 120 mm. T-10 má navyše pomerne veľký spodný plát, ktorý sa dá ľahko penetrovať (efektívna hrúbka je tu 180-190 mm). Podobne ako aj ostatné sovietske ťažké tanky má aj T-10 nízku depresiu dela len -5 stupňov (v realite mal stroj depresiu len -4 stupne). Delo zároveň nepatrí medzi najpresnejšie, je to však lepší sovietsky štandard. Slabinou tanku je nízka výdrž len 1800 bodov.
Zdroje:
- https://www.militaryfactory.com/armor/detail.asp?armor_id=260
- https://wiki.warthunder.com/index.php?title=T-10M
- http://wiki.wargaming.net/en/Tank:R81_IS8
- https://thesovietarmourblog.blogspot.com/2016/01/t-10-invader.html
