Nemecko má v hre dva plnohodnotné stromy stíhačov tankov a zároveň aj viacero prémiových kúskov tohto typu. V minulosti sme sa už pozreli na stíhače tankov Nashorn a Sturer Emil, veľmi podobným strojom je aj Dicker Max. Toto prémiové vozidlo tieru VI je na rade dnes. Stroj, ktorého vznikli len dva prototypy a do bojov zasiahol len jeden z nich.

História

Dicker Max vznikol ako prostriedok pre ničenie ťažkých opevnení nepriateľa z veľkej vzdialenosti. Tomu zodpovedala aj sila jeho pancierovania. Vývoj stroja začal ešte v roku 1939, v čase útoku na Francúzsko však neboli k dispozícií ešte žiadne prototypy. Francúzska Maginotova línia mala byť totiž jedným z jeho prvých cieľov. Vzhľadom na rýchlu porážku sa zmenilo určenie stroja, ktorý by mohol slúžiť ako stíhač tankov ničiaci ciele na dlhé vzdialenosti. Dva vytvorené prototypy boli pre testovanie odoslané na východnú frontu.

dicker-max

Svoje meno ‘Dicker Max’ (Tučný Max) dostalo vozidlo podľa veľkého profilu v porovnaní s inými samohybnými delami v dobe jeho vzniku, nebolo to ale jeho jediné označenie. Dlhé označenie bolo 10.5cm K 18 auf Panzer-Selbstfahrlafette-IVa.

Stroj bol osadený výkonným delom 10.5cm K 18 s dlhou hlavňou. Táto húfnica schwere Kanone 18 bola silná a výkonná zbraň, ktorá potrebovala vhodný podvozok. Váha dela dosahovala 5,5 ton, čo bolo veľké číslo vzhľadom na nižší kaliber. Bol zvolený podvozok tanku Panzer IV Ausf. D, vzhľadom na mohutné delo bolo ale na ňom vykonaných viacero úprav. Motor tanku Panzer IV bol presunutý do strednej časti vozidla a nahradený ľahším motorom Maybach HL 66 Pla. Ten produkoval výkon 180 koní. Maximálna rýchlosť s ním dosahovala 27 km/h a dojazd bol 170 km. Odpruženie zabezpečoval systém torzných tyčí.

dicker-max-spg-crew

Nad motorom bol namontovaný hlavný kanón, okolo ktorého bola vytvorená zhora otvorená superštruktúra. Hrúbka jej pancierovania dosahovala v prednej časti 50 mm, na bokoch a vzadu len 20 mm. Sila panciera zodpovedala úlohe ochrániť posádku pred streľbou z ručných zbraní a šrapnelov z výbuchov. Okrem hlavného dela nemal stroj k dispozícií žiaden guľomet. Pre ochranu posádky boli vo vnútri ručné zbrane. Posádku tvorilo 5 členov: veliteľ, vodič, strelec a dvaja nabíjači.

dicker-max-105mm-k18-spg

Delo sa mohlo pohybovať 8 stupňov vpravo a vľavo, depresia bola 15 stupňov a elevácia 10 stupňov. Na jeho konci bola pre stlmenie spätného rázu umiestnená masívna úsťová brzda. K dispozícií bolo 25 kusov nábojov. Dostrel dela pri použití HE nábojov dosahoval 19 km, proti obrneným cieľom sa používala APHE munícia (Armor Piercing High Explosive).

dicker-max-eastern-front-1941

V boji boli tieto stroje nasadené pod Panzerjäger-Abteilung 521 spolu s ďalšími stíhačmi tankov. Testovanie ale zo začiatku vôbec nešlo podľa predstáv. Na jednom zo strojov vypukol požiar, ktorý spôsobil výbuch munície a zničenie celého stíhača tankov. Druhý testovaný stroj úspešne bojoval až do konca roku 1941. Na viacerých fotografiách je možné pozorovať na hlavni 7 namaľovaných pruhov za zničené sovietske tanky. V prvej polovici roku 1942 bol Dicker Max transportovaný naspäť do továrne Krupp, kde bol opravený a prestavaný. Po dokončení úprav sa dostal späť na frontu pred letom 1942. Celkovo sa síce stroju podarilo zničiť nepriateľskú techniku, na konci roku 1942 sa však už kládol veľký dôraz na výrobu 8.8cm diel s dlhou hlavňou namiesto 10.5cm K18. Zo správ Panzerjäger-Abteilung 521 zmizol Dicker Max v novembri (listopadu) 1942. Ďalší osud stíhača tankov však nie je presne známy.

dicker-max-snow
Fotografia datovaná na február (únor) 1943. Na dele zničeného stroja je možné pozorovať veľký počet zničení nepriateľskej techniky.
V hre

Určenie tohto stíhača tankov v hre je veľmi podobné jeho použitiu na bojisku. Hlavnými výhodami sú depresia až -15 stupňov, ktorá umožňuje vykúkať aj spoza strmých kopcov. Silnou stránkou vzhľadom na spôsob hry s týmto vozidlom je aj dohľad 400 m. Výhodou je pomerne slušné poškodenie na jeden výstrel 300 bodov, rovnako aj DPM je nadpriemerné.

Stroj je ale veľmi slabo pancierovaný, má otvorenú strechu a je teda veľmi zraniteľný voči HE munícií. V porovnaní s ostatnými stíhačmi tankov má najnižšiu porciu HP, len 550 bodov. Základná prieraznosť 169 mm je podpriemerná, proti ťažším cieľom je často potrebná prémiová APCR munícia s 227 mm prieraznosti. Vozidlo má pomerne slušnú rýchlosť mierenia a presnosť, elevácia dela 10 stupňov je ale podpriemerná. Dicker Max má pomerne nízku zásobu munície, len 26 nábojov. V ostatných parametroch je vozidlo priemerné.

Zdroje:
Bližší pohľad na Dicker Max
Ohodnoťte tento článek!
5 (100%) 7 hlas/ů

2 KOMENTÁŘŮ

  1. Dicker je pre mňa velmi zvláštne vozidlo……vyjazdil som si ho v maratone ale ten tak proste divný….sú prípady kedy s tým trafím aj nemožné ale naopak sú momenty kedy z besprostrednej vzdialenosti tank netrafí ani Mausa 😀 😀 😀 jednoducho tank nie pre každého…ale keď si ho človek osvojí je to účínný zabijak hlavne v bitkách 6-5

Comments are closed.