Bližší pohľad na Charioteer
Veľká Británia ponúka okrem iného dve plnohodnotné vetvy stíhačov tankov. Jednu z nich vystihuje kvalitná pancierová ochranu, tú druhú naopak palebná sila v spojení so slabým pancierom. Na tiere VIII je jedným z týchto stíhačov aj Charioteer. Stíhač tankov, ktorý vznikol ako núdzové riešenie pre nedostatok vozidiel.
História
Na konci 40. rokov boli britské tanky vyzbrojené delom 17 pounder ešte z vojnových čias. V tomto období sa však už do služby dostávalo aj výkonnejšie delo 20 pounder (20 librové delo ráže 83.4 mm). Ním vyzbrojené nové tanky (napríklad Centurion) však neboli dostupné v dostatočnom množstve. Hrozba výkonných sovietskych tankov bola veľká a preto vznikla potreba vytvoriť nové vozidlo, ktoré by tento kanón mohlo využiť. Vzniknutý kompromis využíval podvozok stredného tanku Cromwell (k dispozícií bolo veľké množstvo tohto tanku z obdobia druhej svetovej vojny) s novou vežou, v ktorej sa nachádzal kanón QF-20 pounder. Nové vozidlo bolo oficiálne označené ako FV4101 Cromwell Heavy AT Gun.
Charioteer využíval všetky časti podvozku z tanku Cromwell vrátane hnacieho ústrojenstva, motora, prevodovky atď. Veža bola ale úplne nová a vytvorená špeciálne pre výkonné 20 pdr delo. Jej profil bol dlhý a pritom úzky tak, aby sa jej plocha pre možný zásah z prednej strany minimalizovala (podobne ako u nemeckých veží Schmalturm). Boky veže boli zároveň sklonené pod menším uhlom. Pancierová ochrana vzhľadom na použitie veľmi výkonného dela bola slabá (20-30 mm), obmedzenia na jej hmotnosť vyplývali aj z použitého podvozku.
Pohyb stíhača tankov Charioteer zabezpečoval motor Rolls Royce Meteor 12-cylinder, ktorý produkoval výkon 600 koní. Maximálna rýchlosť vozidla dosahovala 52 km/h a dojazd 240 km. Posádku vozidla tvorili 4 členovia: veliteľ, vodič, nabíjač a strelec. Odpruženie zabezpečoval vylepšený systém Christie. Okrem hlavného dela využíval stroj aj koaxiálny guľomet kalibru 0.30, k dispozícií mal i 12 dymových granátov.
Vytváranie týchto vozidiel z tankov Cromwell prebiehalo od roku 1951. Celkovo bolo prestavaných 442 vozidiel. Okrem Británie stroje používali aj iné krajiny, napríklad Rakúsko, Fínsko, Jordánsko či Libanon. Tie ho využívali až do začiatku 80. rokov. Práve Stredný východ bol miestom, kde sa tieto stroje dostali aj do bojov. Do dnešných dní sa zachovalo niekoľko kúskov tohto stíhača tankov, jeden z nich je možné vidieť napríklad v tankovom múzeu vo Viedni či v tankovom múzeu Bovington.
V hre
Charioteer je síce stíhač tankov, disponuje však plne otočnou vežou. Vozidlo má pomerne nízky profil, výbornú depresiu dela -10 stupňov a dobré hodnoty kamufláže. Stíhač je zároveň pohyblivý (pomer výkon na hmotnosť je 21.68 koní na tonu) a má vysokú maximálnu rýchlosť (52 km/h vpred a 20 km/h vzad). Alfou a omegou stíhačov tankov je ich delo, v tomto prípade sa jedná o presný 105mm kanón s vysokou prieraznosťou (268 mm) a dobrou rýchlosťou streľby.
Prémiovou muníciou sú v tomto prípade HESH náboje, ktoré majú síce nižšiu priebojnosť (210 mm), disponujú ale vyšším poškodením 480 bodov na výstrel. Vzhľadom na to, že základnou muníciou je APCR, vyniká delo v úsťovej rýchlosti a tá je 1 478 m/s. Vozidlo však stráca v charakteristikách chovania dela. Je veľmi slabo pancierované a jeho veža sa pomaly otáča. Nevýhodou je aj nízky počet HP, len 1050 bodov. To spolu so slabým pancierovaním znižuje jeho schopnosti na prežitie.
Zdroje:
- http://wiki.wargaming.net/en/Tank:GB80_Charioteer
- http://www.tanks-encyclopedia.com/coldwar/UK/FV-4101_Charioteer_tank_destroyer
- https://www.militaryfactory.com/armor/detail.asp?armor_id=422
- https://en.wikipedia.org/wiki/Charioteer_(tank)
