AW: Válečný a poválečný vývoj tanků v Československu

    16

    Keď sa začala okupácia Československa, obaja súperi: Škoda a ČKD začali pracovať pre nemecký priemysel.  Projekty z predvojnového obdobia boli väčšinou zrušené a výroba sa zamerala na nemecké dizajny. Tank LT Vz.38 bol v rokoch 1939-1941 naďalej vyrábaný a slúžil ako jeden z hlavných nemeckých bojových tankov. Aj napriek rôznym vylepšeniam bol tak zastaraný a ani pokusy na vytvorenie priezkumného tanku známeho ako Panzer 38 (t) n.A. (alebo TNH n.A) neboli hlavne z politických dôvodov úspešné.

    Medzi najznámejšie stroje patrí samohybné delo Grille, ničiteľ tankov Marder III a Jagdpanzer 38 (t) (nesprávne označovaný ako Hetzer, toto označenie patrilo jednému z tankov série E).  Podvozok Praga (navrhnutý Alexejom Surinom) sa osvedčil a na konci vojny patril medzi  tri vozidlá jednotnej platformy (ďalšie boli Panther a Tiger II). Boli vypracované rôzne projekty na stroje typu Waffenträger, jeden z najzaujímavejších bol „kätzchen“ (mačiatko). Československá armáda sa však rozhodla pre polopásy a projekt obrneného transportéru „kätzchen“ bol po vojne zrušený.

    Škoda mala podobný osud. Počas vedenia Wilhelma Vossa bolo vytvorených niekoľko zaujímavých projektov (vylepšenia tanku  LT Vz.35 známe ako T-12, T-13M a návrh T-14, ľahký tank T-15, stredné tanky T-24 a T-25 a niekoľko prototypov vrátane Voss I a Voss II). Avšak tieto spoločnosti boli určené hlavne na výrobu častí nemeckých vozidiel (napríklad tanky Tiger II boli zostavované v Hradci Králové a po vojne tu bolo niekoľko nedokončených trupov zajatých červenou armádou).

    Po porážke Nemecka boli Škoda a ČKD oslobodené a mnoho z ich návrhov bolo testovaných v Rusku alebo v USA (napríklad automatické delo Škoda ráže 50mm alebo 66mm protitankové delo). Československo nebolo po vojne tak zdevastované ako územie Nemecka a to pomohlo priemyslu rýchlejšie sa zotaviť.

    Po skončení vojny sa znova sformovala Československá armáda a v rokoch 1945-1948 prebiehala reorganizácia a obnovenie československých ozbrojených síl. Do začiatku 50. rokov bola československá armáda vybavená prevažne zahraničnou výzbrojou. Československé ozbrojené sily do 50. rokov pozostávali z 3 zdrojov:

    Východné exilové jednotky (1. československý armádny zbor v Rusku) bol vybavený hlavne staršími modelmi tankov T-34, ničiteľmi tankov SU-85 a ľahkými tankami T-70. Západné exilové jednotky (1. Československá samostatná obrnená brigáda) disponovala tankami Cromwell a Stuart. A zajaté nemecké  stroje (Panzer IV, Panther, StuG, Hummel, vozidlá Marder a Jagdpanzer 38 (t), ktoré boli nazývané ako ST-I).

    Pre logistiku to bolo však veľmi náročné. Nemecké vraky boli prevezené do rôznych centier, kde boli niektoré zošrotované a niektoré používané v československej prevádzke (napr Panzer IV bol určený T-40 / 75N, Panther bol T-42 / 75N). Nemecké ťažké tanky sa však nepoužívali. V 50. rokoch boli tieto vozidlá nahradené sovietskymi T-34 a zvyšky Nemeckých tankov mali úlohu len na cvičiskách (niektoré modely PZ IV boli používané na výcvik ešte na začiatku 70. rokov) alebo boli predané: veľká časť bojovala na strane Sýrie v bojoch proti Izraelu v roku 1960 a niektoré modely Stug boli predané do Španielska.

    Škoda a Praga začali na žiadosť československej armády pracovať na novej generácií československých stredných tankov. U Pragy vývoj vyústil do stroja TNH, na TNH 57/900. Bol to síce ľahký tank ale jeho výzbroj sa dokázala vyrovnať tankom T-34. O tento stroj armáda nemala záujem a projekt bol zrušený. Rovnako skončil aj vývoj ľahkých tankov T-16 a T-17. Program na vytvorenie nového stredného tanku pod názvom „Tank všeobecného použití“ bol však úspešnejší a vznikli modely tankov, ktoré boli na rovnakej úrovni ako prvotné modely tankov T-54. Nakoniec bol pod vplyvom politického tlaku tento program zrušený a vývoj samostatného československého tanku sa skončil spolu s ním. Po roku 1948 boli Škoda a Praga znárodnené.

    Počas sovietskej nadvlády
    Komunistický prevrat v roku 1948 znamenal koniec nezávislosti Československa na najbližších 40 rokov. Ruský vplyv však nepriniesol koniec pre československý zbrojný priemysel, práve naopak. V Československu boli produkované tisíce tankov pre domáce ale aj cudzie použitie.

    Prvým vyrábaným tankom pod licenciou bol tank T-34 s 85mm kanónom. Bol to mierne odlišný typ tanku (nie tak odlišný ako poľský T-34-85M2) a v rokoch 1951-1956 bolo vyrobených asi 3000 kusov v rôznych variantoch (vrátane VT-34 ARV, MT-34 premosťovača a JT-34 obrneného žeriavu).  Mnohé z týchto strojov (asi 1300) boli vyvezené do zahraničia: do Egypta, Sýrie, Rumunska či Bulharska. Výroba prebiehala hlavne na území Slovenska, kde bola presunutá hlavne kvôli obavám z bombardovania zo západu. Jagdpanzer 38 (t) nazývaný ako ST-I mal exportnú verziu G-13 určenú pre Švajčiarsko a tiež tu bol OT-810 polopás založený na nemeckom návrhu HKL6p.

    V 50. rokoch pokračoval rast priemyslu v Československu. Licencie na výrobu tankov T-54 a T-55 boli získané v rokoch 1956 a 1957 a výroba prebiehala až do roku 1990.  Všetky varianty boli upravené a veľké množstvo bolo vyvezené do zahraničia. Popísať všetky modely by bolo veľmi náročné a preto sa zameriame na 2 pozoruhodné verzie:

    T-54AR (“Řeka”)
    Bol špeciálne upravený model tanku T-54, ktorý bol určený na hlboké brodenie. Podobné modifikácie boli použité aj u ďalších tankov T-54/55.

    T-55AM1/AM2
    Bol upravený model tanku T-55. Hlavným vylepšením bolo pridanie systému riadenia paľby „Kladivo“, ktorý dokázal zlepšiť presnosť 6-násobne. AM2 disponoval aj zlepšeným pancierom na veži a ďalšími vylepšeniami.

    Tanky T-54/55 zostali v československej armáde až do roku 2000, potom boli väčšinou predávané do zahraničia. Počet vyrobených modelov je asi 3000-4000. V roku 1977 bolo rozhodnuté o výrobe tankov T-72 podľa licencie.  V roku 1981 v ZTS Martin bola vyrobená prvá dávka a v Poľsku sa vyrábali motory a prevodovky, v NDR zase podvozky a pásy. V rokoch 1981-1985 bolo vyrobených 556 týchto strojov a časť z nich bola vyvezená do východného Nemecka.  V roku 1985 boli nahradené tankami T-72M (v rokoch 1985-1986 bolo vyrobených 251 kusov). V roku 1986 bol model nahradený tankom T-72M1. Po rozdelení Československa išiel vývoj v krajinách vlastnými cestami.

    Pozoruhodné vozidlá boli napríklad aj OT-62 TOPAS APC, BVP-1 a BVP-2 (licencia na produkciu BMP-1 a BMP-2), OT-64 a mnoho ďalších vozidiel.

    České a Slovenské stoje v rokoch 1993-2015
    Po rozdelení Československa vývoj pokračoval a na Slovensku sa zrodili rôzne zaujímavé modely tanku T-72 napríklad:

    T-72M1-A bol vylepšením tanku T-72M1 z roku 1997, bol pridaný silnejší poľský motor S12U a systém DYNAS ERA. Zlepšil sa systém riadenia paľby pridaním balistického počítača. Tento model však nebol prijatý do výroby a neskôr bol prestavaný.

    T-72M2 “Moderna” bol projekt na modernizáciu tanku T-72M1 nielen pridaním nového motoru, systému Dynas ERA a systému riadenia paľby ale aj novým 125 mm kanónom (2A46MS) plus dva autokanóny na veži (neskôr sa návrh zmenil na jeden 30 mm autokanón). Projekt však nebol úspešný.

    Rovnako sa aj v Česku snažili nahradiť tanky T-72M a T-72M1. VOP 025 Nový Jičín prišiel s 2 novými modelmi: T-72M3CZ a T-72M4CZ. Prototyp bol postavený v roku 1997 (v súčasnej dobe slúži u 73. tankového práporu Přáslavice).

    T-72M4CZ je založený na tanku T-72M / T-72M1 s pridaným sady Dyna-72 ERA. Ochrana vpredu má silu 1100mm a 1200mm na veži. Vozidlo je poháňané motorom Perkins CV-12-1000 TCA Condor o výkone 1000 konských síl. Kanón 2A46M môže strieľať českú muníciu Synthesia 125 / EPpSv-97, ktorá dokáže preraziť asi 500-560 mm pancier na vzdialenosť 2000 metrov.  Tento tank narozdiel od poľského PT-91 nebol exportovaný.

    Je možné, že nový bojový tank českej armády bude zo západu (napríklad Leopard 2). Česká republika sa rozhodla nakúpiť vozidlá Steyr Pandur II a je dosť možné, že T-72M4CZ je posledný bojový tank vyvíjaný v ČR.

    Zdroj: http://aw.my.com/us/wartime-and-post-war-czechoslovak-armor

    Ohodnoťte tento článek!

    16 KOMENTÁŘŮ

    1. Rovnako sa aj v Česku snažili nahradiť…….
      a
      T-72M4CZ je založený na tanku T-72M / T-72M1…..

      • Ahoj, ak som správne pochopil čo myslíš, je to myslené tak, že tieto tanky boli zastarané a preto ich chceli nahradiť ich modernizáciou.

    2. Doufám, že když psali o tom, že chcou zmodernizovat českou armádu, tak snad začneme vyvíjet zase nějaký tanky sami.

    3. Jobtaky bych rad aby ten vývoj zde neskončil….podle mne máme bohatou tankovou základnu. Byt po mem obnovym vyvjoj helikoptér, tanku a obrněnců, a posunu vývoj letounu na bojové stíhačky…za nakup nebo pronájem da stát tolik peněz ze by jsi mohl vyvinout vlastni stroje a začít je i prodávat…muj nazor

    4. Zaujal mě pancíř T72-M4 – 1100 až 1200 mm. To je překlep nebo jde o čísla přepočtená na tloušťku ocelového pancíře získaná vlivem jiných druhů pancíře? (aktivní, vrstvený a co já vím jaký)

    5. Vývoj T14 – Armata stál cca 30 miliard korun.

      U Armaty je potřeba vzít v úvahu že je to nejen tank, ale zároveň podvozek pro víc než desítku různejch vozidel.

      K těm 30ti miliardám je nutný počítat výrobní cenu každýho kusu… ale:

      Nákup pandurů nás stál 15 miliard. Jde o stroje který nám můžou akorát tak postupně reznout a rozbíjet se 😀

      Když by sme si vyvinuli cosi alá Armata, tak sice dáme 30mld za vývoj, ale stroje si pro sebe budeme vyrábět levně (možná i kvalitně :D) a co víc – vývoj se může zaplatit prodejem strojů po světě.

      T-72M4CZ sme si vyvinuli a montujeme sami, takže zázemí pro vývoj novýho stroje určitě bude. Spoustu těžký práce v inovacích za nás odvádí východ i západ, na nás by zbylo to co nejlíp obšlehnout a zkombinovat 😀

      • přesně tak…..vezmi se kdyby ty peníze co už sežal tunel blanka daly do vývoje něčeho co teď mohly armády nakupovat…tak ještě vyděláme….:-D

        • A pronájem gripenu nějakých 24 mld…..to by aero vyvinulo pěknou avii 🙂 😀

      • Takhle to možná fungovalo před rokem 89, dnes stát nevlastní žádné zbrojní závody a armáda se nezabývá vývojem techniky. Vše se nakupuje a objednává od soukromých firem, takže se na ničem neušetří. Typický postup je takový, že stát udělá výběrové řízení na nákup techniky a přihlásí se do něj výrobci, hlavně ze zahraničí, přičemž stát musí vybrat nejvhodnější nabídku bez ohledu na původ. Teoreticky i kdyby šlo o kontrakt pro českou firmu, tak jediná alternativa v ČR je nejspíš vojenský závod v Novém Jičíně, a docela pochybuji, že tam by dokázali navrhnout a sériově vyrábět tanky nové generace. A i kdyby ano, tak to nepřináší žádnou finanční výhodu pro českou armádu, levněji je má ten odběratel, který jich nakoupí víc. Soukromý výrobce neřeší komu zboží prodává ale kolik ho prodává.

    Comments are closed.