AW: Historie vývoje tanků v Německu

    22

    História vývoja Nemeckých obrnených síl je dlhá a zložitá a je takmer nemožné ju detailne popísať v niekoľkých krátkych článkoch. O tejto téme už bolo napísaných veľa kníh. Jedna vec je však istá: Vývoj nemeckých obrnených síl bol jedným z najdôležitejších na svete a podieľal sa na vytvorení konceptov moderných tankov a taktík.

    Hrôzy prvej svetovej vojny a strach, že sa bude znova opakovať zákopová vojna viedol k tomu, že bola vytvorená jedna z najmocnejších tankových armád, ktorá významne ovplyvnila ranné nemecké úspechy počas 2. svetovej vojny.

    Rovnako ako ostatné mocnosti, ktoré bojovali v 1. svetovej vojne aj Nemecko začalo vytvárať modely tankov už počas tohto konfliktu.  Prvým masovo nasadeným tankom bol A7V, veľká neohrabaná kovová krabica, ktorá bola vyzbrojená niekoľkými guľometmi.  Tank bol pomalý a zraniteľný, nemohol sa rovnať francúzskym tankom a prišiel už príliš neskoro, aby vojnu dokázal ovplyvniť.

    Versaillská zmluva dočasne ukončila nemecké ambície na stavbu modernejších tankov a prototypy LK a LK II boli zrušené. Nemecko dostalo zákaz vlastniť akékoľvek pokročilé zbrane (vrátane tankov) po niekoľko nadchádzajúcich rokov.

    Mnoho ľudí považuje za  „otca“ znovu vytvorených  nemeckých síl Hansa Guderiana ale to nie je celkom pravda.  Tento proces začal už vďaka majorovi menom Oswald Lutz.  Bol to veľký fanúšik tankov a to ešte pred Guderianom. Spolu vytvorili plán nemeckej tankovej taktiky.  Zahraniční pracovníci sa často smiali, keď ich videli ako nacvičujú taktiku s krabicami namiesto tankov, no o dvadsať rokov neskôr, keď sa celý svet triasol pred nemeckou palebnou silou sa už nesmial nik.

    Nie je spravodlivé, že tieto zásluhy sa pripisujú len Guderianovi, zatiaľ čo Lutz je v zabudnutí. Oswald Lutz odišiel z aktívnej služby v roku 1938 a po krátkej služby vo Wehrmachte (1941-1942) zomrel na dlhotrvajúcu chorobu v roku 1944 v Mníchove.

    Vývoj tankov v období medzi vojnami by nebol možný (alebo by bol veľmi zložitý) bez pomoci nemeckého spojenca. Sovietsky zväz a Nemecko podpísali v roku 1922 zmluvu Rapallo a zostali spojencami až do roku 1941. Táto zmluva umožňovala Nemecku používať niektoré sovietske bojové zariadenia, vrátene tankovej školy Kama neďaleko Kazane. Tá oslava v prevádzke až do roku 1933 a tu trénovali nemeckí dôstojníci jadro vznikajúcej Panzertruppe (Nemecké obrnené sily).

    Nemecké tanky ako Panzer I a Panzer II sú dobre známe ale niektoré obrnené vozidlá pred nimi sú zabudnuté. Vývoj nemeckých tankových síl sa zastavil, keď konštruktér Joseph Vollmer, ktorý navrhol tanky A7V a LK opustil Nemecko a začal pracovať pre značku Škoda (Československo) na prvom prototype kolesovo-pásového tanku (známy ako Kolohousenka). Neskôr sa do Nemecka vrátil, ale na vývoji  nemeckých ozbrojených síl sa už nezúčastnil. Vollmer bol naozaj snaživý vynálezca, na jeho meno bolo registrovaných okolo 450 patentov.

    Nemecké pokusy na vytvorenie prvých moderných tankov v 20. rokoch ako Leichttraktor a Grosstraktor sú dobre známe (volali sa „traktory“, pretože v Nemecku bol stále vývoja vlastnej obrnenej techniky – zmena až v roku 1935) ale existovali aj ďalšie, ktoré už nie sú tak známe. Niektoré zvláštne pokusy zahŕňajú aj snahu o vytvorenie samohybného dela na podvozku traktora.

    Jedným z nich bol aj  W.D. Schlepper mit 7,7cm Feldkanone 96, vytvorený v roku 1927. Bol to v podstate delostrelecký ťahač WD, na ktorý bolo namontované poľné delo ráže 77mm. Toto vozidlo nebolo efektívne, neposkytovalo žiadnu ochranu posádke a maximálna rýchlosť bola len 6 km/h. Bol postavený len 1 prototyp, ktorý bol testovaný v zariadení Kama.

    Ďalší pokus bol vytvorený spoločnosťou Krupp v roku 1928. Vozidlo sa nazývalo Krupp L.S.K a bol to v podstate podvozok traktora na ktorom bolo namontované delo ráže 75mm. Ochranu posádky tvoril len štít dela. V roku 1930 bol postavený 1 prototyp a ten bol testovaný v rokoch 1930-1933 ale výsledky neboli prijateľné.

    Aj napriek neúspechom vývoj v Nemecku pokračoval na ďalšie úspešnejšie tanky typu Panzer I a Panzer II. Panzer I nebol v skutočnosti ľahký tank ale skôr tančík. Panzer II, ktorého konštrukcia bola pokročilejšia stále nedosahoval kvalít tankov okolitých krajín. Tieto vozidlá tvorili základ nemeckých síl v rokoch 1939-1940, potom boli nahradené ťažšími strednými tankami Panzer III a Panzer IV.

    Obraz nadradenosti nemeckej obrnenej techniky v roku 1939 počas Poľskej kampane a v roku 1940 počas Francúzskej kampane je do určitej miery len mýtus. Je pravdou, že nemecké jednotky boli dobre vyškolené, narozdiel od Waffen SS (najmä na začiatku a na konci vojny ich úspechy neboli až tak dobré). Významnou pomocou pre nemecké vojnové plány bolo ich vlastné hospodárstvo. Po okupácií Československa sa Nemecku dostala do rúk jedna z najmodernejších armád, vrátane stoviek tankov, ktoré prevyšovali nemecké Panzer I a Panzer II. Československá výzbroj bola zaradená do Nemeckej armády a významne prispela k úspechom v Poľsku a vo Francúzsku.

    Nemecko dokázalo v Poľsku a vo Francúzsku zvíťaziť najmä vďaka inovatívnemu použitiu obrnenej techniky. Ostatné krajiny používali tanky na podporu pechoty (tanky boli pripojené v jednotkám pechoty a kavalérie). Nemecko používalo pechotu ako podporu obrnených síl, ktorá sprevádzala rýchle tankové formácie. Tento nápad nebol len v Nemecku, aj v iných krajinám boli zástancovia pre mechanizované jednotky. Rozdiel bol v tom, že v ostatných krajinách títo ľudia neboli úspešní, ale v Nemecku (hlavne Lutz a Guderian) svoj nápad presadili. Napríklad v Británií tiež veľmi skoro experimentovali s mechanizovanými jednotkami. Hlavným zástancom bol Sir Basil Henry Liddell Hart, ktorý vraj ovplyvnil aj taktiku Guderiana, ale nie je jasné, či je to skutočne pravda.

    Prví nemeckí nepriatelia: Poľsko a Francúzsko boli porazení veľmi rýchlo, ale Nemecké víťazstvo nebolo zadarmo. Viac ako 220 000 Nemeckých vojakov bolo zabitých alebo zranených a kým sa vzdalo Francúzsko, Nemci stratili okolo 800 tankov. Táto kampaň však spôsobila obrovský šok. Až do roku 1940 bolo Francúzsku považované za vojenskú superveľmoc, hlavne skutočnosť že pred 20 rokmi vyhrali a teraz ich armáda tak rýchlo kapitulovala bola prekvapivá. Nemecká taktika Blitzkrieg (Blesková vojna) ovplyvnila celý svet a stratégovia sa snažili nájsť spôsob, ako proti nej účinne bojovať.  Niektorí boli úspešní, niektorí nie. Napríklad Americká tanková doktrína nebola úspešná, Američania museli vytvoriť nové taktiky od nuly a na zastavenie nemeckej obrnenej techniky potrebovali naozaj kreatívne nápady. Po páde Francúzska a po snahe zničiť Britániu bombardovaním sa Nemecko otočilo smerom na obrovské pláne Ruska.

    Nemecká armáda a výroba až do roku 1942-1943 pracuje dobre, až kým do tohto konfliktu nezačne zasahovať politické presvedčenie.

    Pravda o nemeckom vojenstve sa stala obeťou mystifikácie Tretej ríše, ktorá fascinuje ľudí aj desaťročia po vojne, no skutočnosť bola často odlišná. V ďalšom článku si rozoberieme niekoľko mýtov, ktoré sú s Nemeckou armádou spojené.

    Zdroj: http://aw.my.com/us/german-armor-history

    Ohodnoťte tento článek!

    22 KOMENTÁŘŮ

    1. ..článok celkom fajn, ale sú tam rôzne nezrovnalosti. V prvom rade nemecké tankové sily neboli znovu vytvorené, pretože to, čím disponoval Reichswehr v rokoch 1917/1918 nemožno naýývať nejakou organizovanou uložkou armády, ale budož..hm, generalmajor Guderian sa volal Heinz, nie Hans..čo sa týka majora Lutza tak ten mal síce zásluhu, ale hlavne v tom, že on ako kľudný a rozvážny dôstojník často hasil požiare ktoré impulzívny Guderian zapalil pri konfliktoch z nadriadenými – preto bol i vývoj Panzertruppen o par rokov oneskorený myslím, ale to je na dlhšiu debatu. Čo sa táka zdrojov inšpirácie tak Lidell-Hart to bol, ale nie v takej miere ako sa sám do nej stavia.. patrili tam zo zahraničných aj Mertell a hlavne Fuller, ten bol prvoradým inšpiračným zdrojom, ale Guderian ho v mnoho prekonal..v Nemecku to bol Volckheim, ktorý aj velil vo Veľkej vojne jednému z oddielov nemeckých tankov a po vojne aj napísal knihu..neskôr 1932/33 bol aj v tej Kazani ako poradca..hm, trošku nechápem tú poznámku o SSa ich neúspechoch na konci vojny, pretoze SS divízie, či už pancierových granátnikov, alebo tankové bolo to jediné, čo účinne kládlo odpor v rámci Wehrmachtu + samozrejme elitné divízie klasického Wehrmachtu ako Grossdeutschland, Division-Lehr atď..

      • V prvom rade nemecké tankové sily neboli znovu vytvorené, pretože to, čím disponoval Reichswehr v rokoch 1917/1918 nemožno nazývať nejakou organizovanou zložkou armády, ale budiž… sorry za preklepy hore 🙂

        • Psal to Silentstalker, nejlepší laický historik, kterého znám, já bych mu v tomhle důvěřoval 🙂

          • Generalmajor Guderian a jeho vplyv na formovanie nemeckých tankových divízií a tankového vojska obecne bola téme mojej diplomovky. Ver, že viem o čom píšem..

            • Pošli mi ji na carramba66@seznam.cz. Já bych si to rád přečetl, pak bychom to tady mohli vydat, jestli bys chtěl. Nebo ne, ale přečetl bych si to rád, už léta plánuju, že si koupím tu jeho průlomovou knížku, nebo nějakou jeho biografii.

        • S presným znením historických faktov je to často ťažké. Dva rôzne dokumenty tvrdia často niečo iné o tej istej udalosti, história je často len hrou slovíčok… Je vidieť, že v tejto problematike sa vyznáš a ten Hans mi fakt ušiel 🙂 To mám z dokumentárnych filmov, ktoré asi neboli až tak dobre nadabované 🙂

          • ..Tv dokumentami máš pravdu, častokrát tam odznievajú neskutočne zlé preklady..preto spolieham iba na knihy..snažím sa porovnať čo najviac kníh, tak je ten obraz ucelenejší a asi najviac sa to môže priblížiť „pravde“ 🙂

    2. Líbí se mi, jak to Silentstalker píše.

      „Munich betrayal“, termín na západě naprosto neznámý a neužívaný (ale rozhodně trefnější než oficiální „dohoda“).

      Hned je vidět, že to psal čech.

    3. Klobúk dole chlapci, skvelo napísané a ešte lepšie preložené, až na tých pár chybičiek čo už bolo písané tuto vyššie v komentoch 🙂
      Ale jak vravím super palec hore.

    Comments are closed.